(za) cielenie

Autor: Simona Švandová | 3.7.2018 o 19:27 | Karma článku: 1,07 | Prečítané:  292x

Ľudia nesklamú, ideály o nich áno … Asi tak nejak mi vialo hlavou, keď  som bola na druhom kilometri za cieľom prevetrať si ju.  

Možno si poviete, že sa ľutujem a možno máte pravdu. A možno to každý vidíme inak. Niekto optikou tragika, ďalší idealistu. Ja som si však uvedomila, že sú cesty kam “vlak nejede”. Vákuum, ktoré páli mosty, ale otvára dvere novým (lepším) zajtrajškom.

Priznávam. Bolí to. Tá katarzia duše. Ale o to rýchlejšie sa tie rany hoja. Žiadna soľ ich znova neroztvorí.

Sú to také skamania, podobné letnej búrke. Prečistí sa vzduch a  s väčšou radosťou potom v nemom úžase obdivujem dúhu a cítim vďačnosť. Takú, ktorá sa nedá opísať slovami, človek ju musí zažiť. Nebáť sa poučiť sa z minulosti , nebáť nechať kvapky sĺz ...cez všetko, čo by nás chcelo obmedzovať.

    Nevzdať sa a nebáť (sa) konfrontovať. Aby keď znova vyjde slnko sme boli silnejší, slobodnejší. Uvedomujúc si čaro okamihu, ktorý je cestou k niečomu lepšiemu ...

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V pozadí detvianskej kauzy sa objavuje Kotleba a spravodajcovia

Firma z Bránikovho blogu robila čistky

Sĺpček Zuzany Kepplovej

Čo by mal Šefčovič pochopiť

Veru, nie sme ako Španieli.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Ako nevidiaci zistí, že má šaty rovnakej farby

S čím všetkým sa musí nevidiaci vysporiadať.


Už ste čítali?