Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Taká úprimná, o ktorej sa nehovorí, ale cítia ju duše rovnako naladené. Tancujú tanec bozkov, dotýkajúc sa rukami, aby nestratili jeden druhého ... , ale všetci strácame. Strácame chuť obetovať svoj čas a potom premýšľame, kam zmizol oheň, ktorý zapaľoval lásku v našom srdci. Na nové výzvy, na ešte krajšie dni, napriek tomu, že zo stromu opadávajú prvé listy, tak ako v našej duši dozrievame. Všetci.
Strácajme, ale hľadajme. Hľadajme v druhom iskru, ktorú má každý z nás ..., by jesenný vietor nasmeroval našu loď správnym smerom.
Tam, kde je čas veličinou, ktorá nevyhráva, lebo milujeme, kedykoľvek, bezpodmienečne, práve teraz.
