zachráň ma...

Autor: Simona Švandová | 7.6.2016 o 18:56 | Karma článku: 2,12 | Prečítané:  375x

ozývalo sa v mojej hlave, keď som dopíjala posledný dúšok letnej limonády v jeden pekný slnečný deň. Ľudia budujú svoj život, hľadajú odpovede na nedokončené vety, ciest kam sa vybrali, kým zablúdili.. 

Chceme plávať, no nevieme smer. Odmietame prijať priaznivý vietor a topíme sa. Vo vlastných (po)citoch, nenaplnených snoch..., v oceáne, kde každé rozhodnutie znásobuje naše emócie a vôľu niečo dokázať. Bez vnútornej sily niečo zmeniť sme len kormidlo bez námorníka.

Môžeme počúvať, no zabúdame načúvať motýľom, ktoré poletujú vo vnútri každého z nás. Prijímame tak povrchné city, ktoré pred nami stoja ako vyprchaná minerálka, lepíme tanier, aby sme mohli ešte raz zjesť to jedlo, čo včera...letargia splývajúca v melancholický spleen, kde vyslobodením je vidieť dúhu.

Bez kvapiek dažďa to však nie je možné uvidieť ju. Zobudiť s na lúče slnka a neprestať veriť (v seba). 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ovocinár: Vypestovať si vlastné ovocie je úplne iný zážitok

Vlastné ovocie má úplne inú chuť, ako to kúpené.


Už ste čítali?