Čím sme starší tým menej veríme v lepšie konce, bojíme sa investovať do citov, neistota nás vrhá do bahna, kde sa snažíme neutopiť a predsa skončíme na dne ... Dne, kde si uvedomíme, že sme na všetko sami. Sami sa musíme rozhodnúť, kde nám je lepšie, či chceme vyplávať a znova sa nadýchnuť..vidieť, to, čo sme predtým nevideli, lebo sme žili v spomienkach, kriesili ich, cez prítmie dneška, ale zobúdzajúci sa s bolesťou a dierou v srdci.
Nebuďme ľuďmi s cieľom, ale bez motivácie užiť si cestu k nemu. Radšej buďme tými, ktorí veria, že knihu svojho života už neprepíšu, ale môžu zmeniť jej záver tým, že o(d)pustia, aby svoj štvorlístok našli aj ľudia navôkol ...