Pravý(hlboký) význam pociťuje málokto. Pomáhame , ale až keď ublížime iným alebo sebe. Pomáhame, keď pri nás už ten druhý nie je, a tak len blúdime v snahe sa ospravedlniť a smerujeme to na ľudí súčasných. Pýtam sa však , prečo nepomáhame vždy, bez ohľadu na vzťah k iným. Prečo pomáhame len vtedy, keď vieme, že zato niečo dostaneme alebo ak sú k nám iní dobrí..?! Nevšímame si ľudí stojacich za nami , opúšťame najbližších. Pomáhame včerajškom byť lepšími dneškami, ale tak to nefunguje. V spomienkach kriesime a pomáhame tým , čo nám ublížili, ale o chvíľu ich stretneme na chodníku ich (radšej) nepoznáme...
Pomáhať znamená žiť dneškom, pre túto chvíľu , pre ľudí, ktorých sme milovali alebo stále milujeme, aby sme nemuseli ostať žiť pozerajúc sa do minulosti, ale mali dosť síl urobiť krok vpred ...