Tlačíme sa však, my, sami, do rozhodnutí, ktoré nechceme. Pre lepší pocit, chvíľkový úsmev, krátky moment radosti. Takéto šťastie je však podobné bubline. Nikdy ju nechytíme a je krásna je len, keď sa ju nesnažíme zničiť. Mnoho ľudí však žije práve takto, v spomienke na včerajšok, ktorý topia v alkohole, pripíjajúc si na ilúziu budúcnosti. Málokto však žije tým, čo je „dnes“, či je to biele, alebo čierne...Človek stojí na križovatke každý deň, iní ľudia mu v tom pomáhajú ukazujú ďalší smer..bez nich by naša cesta nebola úplná.
Minule sme mali takú typický „babský výjazd“. Popíjali sme víno, vylievali si duše, kládli sme si otázku, čím to je , že stále pociťujeme nespokojnosť, aj keď vieme, že všetko robíme správne, tak ako nás naučili naše mamy, staršie sestry, kamarátky. V tom ako búrka priletela tretia, nestranná „Málo žijete“ sfúkla nás.
Chceme veriť v lepšie začiatky, strácame však vieru v čaro danej chvíle. Nečakajme na ten správny moment, on je stále tu, veď aj Goethe povedal „postoj chvíľa, aká si krásna“
Tak si ju užime :)