ľady

Autor: Simona Švandová | 27.1.2013 o 23:08 | Karma článku: 4,96 | Prečítané:  338x

Vraj čas zahojí všetky rany. Čo však s jazvami, ktoré bolia a ľuďmi, čo nám tam sypú soľ naďalej ?! Poznám však príbehy so šťastným koncom, i menej šťastným.. Mne však bolo odmala vštepované sa nevzdať, nikdy.

Preto, keď je mi najťažšie sa smejem cez slzy.  Ľahšie sa tak žije, ale dokedy?! Dokedy budeme my, ľudia veriť  v lepšie začiatky, alebo ubezpečovať toho druhého(vlastne samého seba), že si už nebudeme viac ubližovať? Veriť v to, čo sa nestalo, zabúdať na prítomnosť.

Cesta je však viditeľná každému, kto ju chce vidieť. Stačí „len“ žiť.  Je jedno kde. Čas vyfarbí ľudí okolo nás. Kto s nami má byť ostane.  Každý z nás ma svoju cestu k cieľu.

...

Niekedy je lepšie byť líškou, inokedy vlkom. Netreba však zabúdať byť samým sebou. Najmä vtedy, keď sa topia ľady.. Lebo tie odkryjú to, kto bojoval, kto sa vzdal a kto s nami hral len „svoju“ hru ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.


Už ste čítali?