Tam, kde slzy nevonaju(len) smutkom

Autor: Simona Švandová | 31.3.2012 o 20:12 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  96x

Hlúpa náhoda a žiaden zachytný bod. Letíš vysoko k oblakom akeď klesáš, mysliac si, že do samotného pekla. Spytuješ sa sám seba, hľadáš, sonduješ.

Odrazu zistíš, že niečo v tebe bije päsťou o múr, no vonkajšok sa musí smiať. Hlúposť a absurdita sa vyškierajú, pohrávaš sa s myšlienkou ,,kudy kam". Chcel by si byť oporou, ale sám potrebuješ barličku. Otoč stranu, áno otoč ju. aj napriek ...chladu, čo cítiš.Niekedy je dobré vedieť sa zastaviť, aby ti vietor ukáza nový smer. Stopy, čo po sebe zanechaš, keď sa rozhodneš ísť sa nestratia. vidíš, že niekto kráča vedľa teba, sem tam pri tebe a zrazu sú tam len jedny. smútok, zdesenie a zase otázniky. Nie, nekráčaš sám, len niekedy je potrebné pochopiť to, že ťa nesie niekto iný. Cieľ je blízko, patrí tým, ktorí prekorčľovali na tenkom ľade tam, kde slzy nevoňajú (len) smútkom...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ovocinár: Vypestovať si vlastné ovocie je úplne iný zážitok

Vlastné ovocie má úplne inú chuť, ako to kúpené.


Už ste čítali?