zachráň ma...

Autor: Simona Švandová | 7.6.2016 o 18:56 | Karma článku: 2,12 | Prečítané:  304x

ozývalo sa v mojej hlave, keď som dopíjala posledný dúšok letnej limonády v jeden pekný slnečný deň. Ľudia budujú svoj život, hľadajú odpovede na nedokončené vety, ciest kam sa vybrali, kým zablúdili.. 

Chceme plávať, no nevieme smer. Odmietame prijať priaznivý vietor a topíme sa. Vo vlastných (po)citoch, nenaplnených snoch..., v oceáne, kde každé rozhodnutie znásobuje naše emócie a vôľu niečo dokázať. Bez vnútornej sily niečo zmeniť sme len kormidlo bez námorníka.

Môžeme počúvať, no zabúdame načúvať motýľom, ktoré poletujú vo vnútri každého z nás. Prijímame tak povrchné city, ktoré pred nami stoja ako vyprchaná minerálka, lepíme tanier, aby sme mohli ešte raz zjesť to jedlo, čo včera...letargia splývajúca v melancholický spleen, kde vyslobodením je vidieť dúhu.

Bez kvapiek dažďa to však nie je možné uvidieť ju. Zobudiť s na lúče slnka a neprestať veriť (v seba). 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?