okamih

Autor: Simona Švandová | 15.5.2015 o 0:58 | (upravené 15.5.2015 o 1:11) Karma článku: 2,47 | Prečítané:  494x

Vraj musíme vedieť opustiť minulosť, aby sme si vedeli užiť prítomnosť. Všetko sa deje pre niečo, učia nás pády, zoceľujú zakopnutia. Akási harmónia medzi obdobiami dažďa, slnka a dúhy.

 Viera v lepšie zajtrajšky a ešte lepšie dnešky. Mnohí chceme prehĺbiť priepasť minulosti, ale bojíme sa, aby sme sa neutopili v lacných sľuboch a víziách budúcnosti. 

Sme však ako kvety, milujúce lúče slnka, ktoré nás zohrievajú, tak ako láska, ktorú cítime, ako kvapky dažďa, aby sme pri dúhe mohli vidieť jasne všetky jej farby... sme ovplyvnení časom, ktorý si (niekedy) nevážime, lebo veríme, že on počká. Ako plynie zistíme, že len on nie ...My však môžeme zastať a povedať si faustovské „postoj chvíľa, aká si krásna..“Priezračný okamih jedinečnosti, ktorý sa už nikdy nevráti, možno (už) len ako spomienka „až dozrieme“, ale dnes je tu pre nás ako možnosť zmeniť svet, nie ten vonkajší, ale aspoň ten náš určite.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?