Niektoré príbehy však čítame dookola, hľadáme v nich posolstvo pre seba, možno si sypeme soľ do rany, bojíme sa otočiť list a začať písať znova. Hľadáme stopy v piesku, ktoré zničil príliv, spomienky. Niektoré sú však odkazom pre budúcnosť, iné motiváciou prítomnosti. Viacerí veríme však práve v šťastné konce a tie zlé sa snažíme „utopiť“ na dne vína ...Občas však postačí iný uhol pohľadu. Každý z nás si však mozaiku svojho života skladá sám z príbehov vlastných, skutočných i vysnených... Tak aj ľudia, čo prichádzajú do nášho života sú elementmi, dotvárajúc našu realitu.
Neexistujú však len krásne konce. Omnoho viac je tých, po ktorých práve tieto príbehy musíme čítať opakovane, aby sme pochopili, že šťastie pramení v správnom okamihu byť motivovaný žiť pre sny, ktoré si chceme splniť, ale nebyť ich otrokmi. Vedieť sa nadýchnuť a spomaliť čas, aj to privilégiom tých, ktorí sa vedia usmiať kedykoľvek, aby mali dosť síl na písanie niečoho nového...