more a prílivy

Autor: Simona Švandová | 5.3.2014 o 1:28 | (upravené 7.3.2014 o 14:20) Karma článku: 4,11 | Prečítané:  263x

Nie je umením rozumieť a chápať všetkých a všetko, ale vedieť  v pravý čas to(ho) zistiť, kto nám energiu berie, aby sme mohli mávnuť rukou a napredovať.

Viacerí to vieme, ale bojíme sa tak konať. Bojíme sa zmeny, aj keď sú kvapkou v období sucha.  Snažíme sa vzkriesiť, to, čo už dávno ľahlo popolom.  Pred nejakým časom som ležala na pláži a pozorovala ľudí.  Piesok, more, pomaly som cítila ako zaspávam, kým ma nezobudil veľký krik. Neďaleko mňa vyletoval mladý pár  s dvoma chutnými ratolesťami.  Práve to krajšie sa rozkričalo a celé svoje pľúca, kým jeho súrodenec ostal ticho stáť a sadol si k mame na deku.  Celý deň stavali hrady z piesku a páčilo sa im, že piesok zanechával ich stopy.  Keď som však konečne zaostrila, zistila som, čo bola príčina plaču. Vlny a príliv. Všetko mu zničili. V tom si uvedomila, aj my dospelí veľakrát staviame naše životy skrz priority a pocit istoty.  Veľakrát sa však stane, že nastane akýsi balans ...Všetko je však o postoji, aký k tomu zaujmeme.   Nechcime teda pochopiť  to, že prečo niekto kričí a my sme ticho a naopak.  Snažme sa o to, ak by teda prišla  akákoľvek vlna  vedeli nájsť cestu k ničomu lepšiemu a neostali stáť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?