ciel cesty

Autor: Simona Švandová | 24.5.2013 o 1:39 | Karma článku: 4,63 | Prečítané:  247x

Človek sa vraj čistí slzami a umocňuje svoju (vnútornú) silu skutkami, ktoré neskúsil. Kráčať tam, kde končia stopy iných, v diaľke vidieť svetlo.

Nekončiace, a tak jasné. Veriť, že tam niekde v diaľke je náš cieľ. „Každý deň žijem na 100%, keď nie na 150%“, povedala mi minule blízka kamarátka.  Pripútaní žijeme dni, mesiace.. Pálime mosty a hasíme „nevydarené“ pokusy. Žijeme prirýchlo, bez návodu na použitie, s obmedzenou zárukou šťastia, hodnôt, ktoré ho tvoria.  Chceme mať veľké veci, zabúdame však na maličkosti. Maličkosti, ktoré lepia zlomené srdcia, pomáhajú sa usmiať, dávajú nádej (takú reálnu). Veľakrát človek verí, ale neverí sebe. Zabúda na „hymnu“, ktorá ho mala sprevádzať do cieľa, živí v sebe čierne vrany, ktoré mu vyďobávajú vnútro. Niekedy však musí človek prežiť búrku, aby si vážil slnko.

 

Malé skutky pochádzajú zo strachu, veľké sú znamením, že sme zas o čosi silnejší ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?