šanca

Autor: Simona Švandová | 6.2.2013 o 1:56 | (upravené 6.2.2013 o 2:06) Karma článku: 6,32 | Prečítané:  266x

Často krát vraj príliš dlho pozeráme na zavreté dvere, že nevidíme ďalšie, ktoré sa nám otvorili. Naše oči, duša musí v niečo/ niekoho veriť.  Ťažko sa však verí, ešte ťažšie dôveruje, keď viete, že váš postup bol správny, ale cieľ sa minul účinku a vy ste znova v slepej uličke ..

Veľa ľudí sa však až príliš sústredí  na cieľ, ale zabúdajú nato, že dôležitejšia je cesta. Niekto má  za cieľ nové auto, dom, byt, rodinu ..

 

Minule, keď som sa túlala s mojimi myšlienkami mestom  do niekoho som narazila. Bola to ona, volajme ju Tina. Stále tá istá, ako keď sme sa lúčili ako „deti“ , končiace základnú. Pri horúcej káve sme topili aj my naše duše. Raz to bolo rozprávanie veselé, inokedy menej ...Keď sme sa lúčili , dohadujúc si najbližšie pivo, aby sme si pripili na ciele, ktoré sme si dali, ako úlohu splniť , usmievala som sa, po dlhej dobe, tak úprimne, od srdca. Aj keď sa vonku rozpršalo.

 

 

Je jedno, či prší alebo je búrka i to musí byť. Raz však vyjde slnko, ale  lúče, ktoré nás hrejú si však každý vyberá sám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?