tam, kde sa neumiera

Autor: Simona Švandová | 19.12.2012 o 23:57 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  112x

Spala, dlho, veľmi dlho ... na druhej strane rieky sa pohojdávali konáre stromov, jesenné slnko hrialo z posledných síl ... aj tá na druhej strane rieky z posledných síl.., ale dýchala. Vtedy, keď zanechávala stopy v piesku a prstom si rada kreslila. Teraz ticho pomrnkávala. Odrazu uvidela pred sebou plávať labuť, niekoho jej pripomínala, čím bližšie k nej plávala, tým viac vlnila hladinu rieky.

Bála sa k nej prísť bližšie, v tom jej silný vietor hodil do tváre vlasy. Cítila, zimu, chlad, ale nie samotu, lebo labuť priplávala zase o niečo bližšie.. hlavou jej v momente prešlo zase neuveriteľne veľa myšlienok, no nemohla ju nechať samu, ju nie ... V tom si na niečo spomenula:

"keď hádžeš ,mincou, tak ju hádžeš preto, lebo kým dopadne získaš potrebný čas a tajne dúfaš, že nespadne skôr, ako si sa ty pre niečo rozhodol.."

Stúpila na most a natiahla sa za ňou, aby jej podala kus jedla. Párkrát sa s ňou zakolísal, ale vedela, že jej dovolí ju nakŕmiť a ona nespadne ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?