ľudské duše

Autor: Simona Švandová | 6.12.2012 o 1:25 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  156x

Niekedy sa hovorí, že dotyčný/á stretla osudového človeka. Takého, s ktorým si vie povedať všetko slovami, i bez nich. Potom však nečakane títo ľudia z nášho života odídu, zanechajú dieru, pocit samoty, nenaplnené (spoločné) sny.. To všetko vníma najmä naša duša, naše vnútro, my ...pýtame sa nekonečne veľakrát „prečo?!“ hľadáme, skúmame, snažíme sa „to“ utopiť v poháriku ...

 

 

 

Vraj ľudia odchádzajú z nášho života vtedy, ak nám už odovzdali, čo mali... Len keby to tak nebolelo..Všetko dobré je ako minerálka, prchavý nápoj, ktorý sa po čase stane obyčajnou vodou..Vodou čistou, ako sú duše nám blízke – priatelia. Občas však každý z nás potrebuje pohár naplniť novou minerálkou – momentmi, ktoré robia život zaujímavejším a nás šťastnejšími...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?