ako utekáme ...

Autor: Simona Švandová | 12.11.2012 o 20:52 | (upravené 12.11.2012 o 20:58) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  115x

V jeden  deň, keď pršalo cestovala som električkou, pozerajúc sa na ľudí..., každý sa ponáhľal, ľudia do seba vrážali, autá trúbili a potom mi pípla SMS. „Dnes nemôžem, nemám čas. Vynahradím ti to, cmuk.“  Zalistovala som v hlave a myšlienkami som sa vrátila o pár desiatok dní dozadu. Mal čas. Bol myšlienkami pri mne. Pre mňa.

Kam utekáme?! Kedysi dávno, keď sa ľudia na niečom dohodli, platilo to, načas presne. Dnes sa pripojíme na sociálne siete, Skype, napíšeme SMS. Utekáme z reality a strácame čaru okamihu, prítomnosti. Máme „milión“ možností, ale nemáme čas žiť.  Už druhý piatok  som pila pivo, on poťahoval cigaretu a pozeral mi do očí, ktoré boli plné smútku, zúfalstva..., všeličoho, čo sadne na človeka, ak smúti ..(chlapsky, hrdinsky). Neplakal, ako to robíme my , ženy.  Len nahlas spomínal, vyslovoval nesplnené sny a sarkasticky sa posmieval sám zo seba. Stále niekam hnal ...on až príliš do budúcna a stratil, to, čo nechcel, stratil časť seba...

Ako povedal Faust: „Počkaj chvíľa, aká si krásna.“ Je tu pre nás, pre teba. TERAZ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?