Čas však neúprosne pridával na mojom veku , čím sa spojilo veľa príbehov. Boli veselé a niekedy smutné, plné šťastia inokedy som sa kúpala v slanom potoku vlastných sĺz. Keď som raz stála na križovatke svojho života, vedela som, že je čas vziať pero a začať písať novú kapitolu. Uvedomila som si. Že princovia neexistujú a princeznami sa musíme stať samy. Nikdy s určitosťou nemôžeme povedať, či je náš život len hra alebo príbeh.
Hra, keď končí, vždy je niekto víťaz, niekto porazený...len príbehy môžu skončiť happyendom, ak chceme...