aj tak sa da(pre)zit

Autor: Simona Švandová | 17.8.2012 o 13:27 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  121x

Cítila sa ako hlúpe mača visiace na konári. Povedala si raz, kedysi veľmi dávno, že bude ženou božskou. Stalo sa. Chlapi ju milovali, ženy nenávideli. Ona si svoju slávu užívala zriedkavo asi tak, ako slnko na stretnutí s dúhou.

Vnútri bola naďalej človekom maximalistickým, no nikdy nie materialistickým. Venovala sa každému a oduševnene „plytvala“ energiou. Vtedy to tak nevnímala a dávala veľa neuvedomujúc si hranice. Hranice, ktoré neboli znakom otroctva, ale miesto, kde (už) bývajú hyeny. Tie vás chcú zničiť, nikdy vám však nepomôžu, ale zato sa smejú po celý ten čas do tváre. Potvory ..., áno, jednoduché slovo pomenujúce svorku hyen. Možno bola niekedy ich súčasťou ...V domnienke nenásytne a egoisticky si vziať svoje. Nepotrebovala však napodobňovať ich posmech, chcela len niekam patriť, niekomu ohriať miesto, keď cítil chlad.. Chlad, to je to správne slovo, pocit, keď cíti, že jej niekto ubližuje. Vyparujúca sa charizma, množstvo sĺz a prázdne ruky, prosiace.. Myšlienky bijúce na poplach ..

Ako jej raz niekto povedal: „Nie je dobré nechať ochladnúť srdce, ktoré sme predtým hriali.“ Duša sa prinavrátila, dochrámaná, ale znova sa naplňujúca. Tekutinou, ktorá sa hneď neroztopí a víťazom sa stal, kto sa nevzdal....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?