Tam, kde sa neumiera ...

Autor: Simona Švandová | 6.11.2011 o 0:32 | (upravené 6.11.2011 o 0:47) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  93x

Spala, dlho, veľmi dlho ... na druhej strane rieky sa pohojdávali konáre stromov, jesenné slnko hrialo z posledných síl ... aj tá na druhej strane rieky z posledných síl.., ale dýchala.

 

Vtedy, keď zanechávala stopy v piesku a prstom si rada kreslila. Teraz ticho pomrnkávala. Odrazu uvidela pred sebou plávať labuť, niekoho jej pripomínala, čím bližšie k nej plávala, tým viac vlnila hladinu rieky. Bála sa k nej prísť bližšie, v tom jej silný vietor hodil do tváre vlasy. Cítila, zimu, chlad, ale nie samotu, lebo labuť priplávala zase o niečo bližšie.. hlavou jej v momente prešlo zase neuveriteľne veľa myšlienok, no nemohla ju nechať samu, ju nie ... V tom si na niečo spomenula: ,, keď hádžeš ,mincou, tak ju hádžeš preto, lebo kým dopadne získaš potrebný čas a tajne dúfaš, že nespadne skôr, ako si sa ty pre niečo rozhodol..“

Stúpila na most a natiahla sa za ňou, aby jej podala kus jedla. Párkrát sa s ňou zakolísal, ale vedela, že jej dovolí ju nakŕmiť a ona nespadne ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko pocítil silu slovenského hejtu a stále sa skrýva

Politické strany väčšinou diskusie na svojich stránkach čistia, ale nevypínajú.

EKONOMIKA

Premiér Fico zabudol na ceny elektriny na východe

Ceny rieši len na strednom Slovensku.


Už ste čítali?